Svetové dedičstvo UNESCO
Dunajský limes je pevnostný systém pozdĺž Dunaja v Bavorsku, Rakúsku a na Slovensku a tvorí po Hadriánovom a Antonínovom vale vo Veľkej Británii a po Hornogermánsko-raetskom limite v Nemecku, tretí úsek veľkého projektu „Frontiers ofthe Roman Empire“ (Hranice Rímskej ríše).
Rímska ríša patrila k najväčším ríšam v dejinách ľudstva a svoju maximálnu rozlohu dosiahla za vlády cisára Trajána začiatkom 2. storočia po Kristovi. Zaberala plochu viac ako 6,2 miliónov km² a hranice dlhé viac ako 7.500 km tvorili toky riek, umelo vytvorené bariéry, horské pásma a púštne oblasti.
Pod názvom projektu „Frontiers of the Roman Empire“ (Hranice rímskej ríše) bude odteraz zahrnutý celý priebeh týchto hraníc ako svetové kultúrne dedičstvo UNESCO pod ochranu štátneho spoločenstva.
Limes predstavoval počas storočí hranice medzi Rímskou ríšou a územiami neobsadenými Rimanmi, ktoré obývali germánske kmene. Rozprestieral sa od Severného po Čierne more. Dunaj tvoril prirodzenú severnú hranicu Imperia Romana na území dnešného Bavorska, Rakúska, Slovenska, Maďarska a ďalej dolu po prúde. Napriek prirodzenej riečnej bariére bola hranica silne vojensky opevnená z dôvodu zabezpečenia hraníc ríše a zaistenia regulovanej dopravy tovaru.
360 kilometrov dlhý rakúsky úsek Dunajského limitu zabezpečovali 4 légiové tábory, 14 táborov pomocných jednotiek a 20 známych strážnych veží (burgi). Skutočný počet strážnych veží bol pravdepodobne vyšší. Najznámejšie légiové tábory na rakúskom území boli Lauriacum (Enns), Vindobona (Wien) a Carnuntum. V prípade nekontrolovaného prekročenia hraníc germánskymi vojenskými kmeňmi umožňovala dokonalá signálna reťaz medzi strážnymi vežami a tábormi rýchlu reakciu rímskeho vojska.
Carnuntum - svetové mesto na Dunajskom limite
Carnuntum má výbornú polohu na Dunajskom limite. Mesto sa pod ochranou légiového tábora a tábora pomocných jednotiek postupne rozvinulo z hlavného mesta rímskej provincie Horná Panónia, ako sídlo miestodržiteľa, na svetovo-významné mesto s okolo 50.000 obyvateľmi a rozlohou 10km². Ako jediné mesto takejto veľkosti a významu sa pritom nachádzalo priamo na hranici, na križovatke Jantárovej cesty, jednej z najvýznamnejších severo-južných trás, s limitnou cestou, jednou z najvýznamnejších západo-východných trás Imperia Romana.
Obchodný a kultúrny transfer podporovali rozkvet kultúry a blahobytu. Zo Stredomoria sa dovážal olivový olej, obľúbená pochutina - rybia omáčka, ďalej ďatle, figy či kvalitný stolový riad z Itálie alebo Galie. Nespočetné šperky, sochy alebo fragmenty nádherných nástenných malieb ešte dnes dokazujú luxusný život v antickom Carnunte.